Keď som pásol na poľani,
pozaspal som o svitaní;
slnko horou zasvietilo,
milý môj sen rozplašilo.
Keby vedel, kde to leží,
kam to tá noc ráno beží:
letel by ta ako strela,
vrátiť by sa mi musela.
Zdalo sa mi vo sne, zdalo:
dievča moje ma čakalo,
čakalo ma s pekným pierkom
na záhrade pod večierkom.
A za dvermi na rozluku
podalo mi pravú ruku,
a z tej ruky prsteň zlatý,
na závdavok lásky svätý. —
Zdalo sa mi zase, zdalo:
dievča moje so mnou stálo;
stálo so mnou jedným párom
v božom dome pred oltárom.